Dnes sa pozrieme na potravinu, ktorá je výnimočná sama o sebe a tiež sa používa ako surovina pre výrobu mnohých tradičných slovenských špecialít – hrudkový ovčí syr.
Jeho príbeh sa začal dávno predtým, ako ľudia poznali mikrobiológiu, laboratórne analýzy či hodnoty pH. Za účasti všetkých zložiek prírody priaznivých i nepriaznivých pre človeka ho dokážeme správne vyrobiť tak, že je chutný, ale aj bezpečný. Tradičnú receptúru výroby vychádzajúcu zo skúseností našich predkov dnes vysvetľuje a potvrdzuje moderná veda.
Chuť vytvorená prírodou
Ovce patria medzi nenáročné zvieratá, ktoré sa dokážu uživiť aj na chudobných horských lúkach. Ich spásaním prijímajú rozmanitosť rastlín, ktorú následne prenášajú do mlieka. Na pasienkoch pod Tatrami vzniká mlieko s charakterom, ktorý nemožno nahradiť žiadnou technológiou. Je to chuť vytvorená slnkom, dažďom, horským vzduchom a pestrou vegetáciou lúk.
Malý kus syra, veľká výživová hodnota
Ovčie mlieko patrí medzi najvýživnejšie druhy mlieka. Obsahuje viac bielkovín, tuku, minerálnych látok a sušiny ako iné druhy mlieka.
Ovčí syr je prirodzene bohatý na:
- plnohodnotné bielkoviny,
- vápnik a fosfor potrebné pre zdravé kosti,
- vitamíny A, D a skupiny B,
- prirodzený mliečny tuk, ktorý dodáva energiu a plnú chuť.
Práve vysoká koncentrácia živín spôsobuje, že aj menšia porcia ovčieho syra dokáže zasýtiť a obohatiť naše telo o cenné látky.
Keď sa sama príroda stará o bezpečnosť potravín
Mnohí ľudia si pri nepasterizovaných syroch kladú otázku bezpečnosti. Odpoveď je ukrytá v procese, ktorý prebieha počas výroby a zrenia syra.
Čerstvé mlieko má prirodzene pH približne 6,6 až 6,8. Počas výroby syra začnú pracovať mliečne baktérie, ktoré premieňajú mliečny cukor na kyselinu mliečnu. Vďaka tomu sa prostredie v syre postupne okysľuje a pH klesá.
Počas zrenia sa pH syra dostáva približne na hodnoty 4,8 až 5,3. Takéto prostredie už nie je priaznivé pre mnohé nežiaduce mikroorganizmy.
Okrem kyseliny mliečnej vytvárajú prospešné baktérie aj ďalšie látky, ktoré prirodzene obmedzujú rast nežiaducich mikroorganizmov. V tomto procese svoju úlohu zohráva aj soľ a postupné znižovanie množstva voľnej vody v syre.
Výsledkom je prirodzený ochranný systém, ktorý vzniká bez chemických konzervantov.
To, čo vedeli naši predkovia, dnes potvrdzuje veda
Nepoznali síce pojmy ako pH či mikrobiálna rovnováha, ale vedeli, že zrejúci syr vydrží dlhšie a je stabilnejší ako čerstvé mlieko.
Dnešná mikrobiológia vysvetľuje, že za tým stojí súhra viacerých faktorov – činnosť mliečnych baktérií, tvorba kyseliny mliečnej, pokles pH, solenie a čas zrenia.
Práve preto sú tradičné syry považované za jedinečný príklad spolupráce človeka a prírody. Nejde len o výrobu potraviny. Ide o prirodzené procesy, ktoré takto prebiehajú tisíce rokov bez nášho pričinenia.
Tradícia, ktorá má budúcnosť
V čase, keď sa čoraz viac zaujímame o pôvod potravín, ich zloženie a spôsob výroby, má ovčí syr stále čo ponúknuť. Predstavuje spojenie poctivého remesla, kvalitnej suroviny a prirodzených biologických procesov vyžadujúcich čas.
TOPORECKÝ HRUDKOVÝ OVČÍ SYR nie je len tradičná slovenská potravina. Je to dôkaz, že mnohé riešenia, ktoré dnes objavujeme v laboratóriách, príroda poznala dávno pred nami.
Práve preto si ovčí syr zachoval svoje miesto v jedálničku po celé stáročia. Nie preto, že by odolával času, ale preto, že jeho kvalita vzniká spôsobom, ktorý čas opakovane preveril.